Už pri pohľade na nadpis je hneď jasné, že pôjde o vyložene subjektívny pohľad na vec, pretože keby sme túto otázku položili viacerým ľuďom, tak odpovede by boli zrejme u každého úplne iné.

Výrobky a nakupovanie sú súčasťou života každého človeka už od útleho veku, keď nás rodičia posielali nakupovať do blízkeho obchodu s presným zoznamom toho, čo máme kúpiť.

Malo to svoj praktický význam, keďže deti majú sklon kúpiť si aj veci, zväčša sladkosti, ktoré ich cez reklamu lákajú, ale na druhej strane nie sú pre samotný život až také nevyhnutné.

Táto dilema a princíp však sprevádza aj život dospelého človeka, ktorý sa musí v podstate každý deň rozhodovať, čo má kúpiť a čo nie.
Všadeprítomná reklama ho totiž núti, aby konzumoval, to znamená, aby kupoval dané výrobky a služby a tým prinášal zisk.
Na druhej strane kúpyschopnosť zákazníka je obmedzená, keďže je limitovaný množstvom finančných prostriedkov, ktoré má aktuálne k dispozícii.

Preto sa musí, častokrát veľmi pozorne, rozhodovať čo si kúpi a čo nie, lebo v prípade, že si kúpi to, čo nie je v tej chvíli až tak potrebné, môžu mu potom chýbať peniaze na iné a dôležitejšie veci.

Čo je teda nevyhnutné?V tomto sa zhodneme asi všetci, že predovšetkým sú to potraviny, ktoré slúžia na každodenné prežitie a zabezpečenie základných životných potrieb.

Čo môže byť užitočné?Sú to všetky výrobky, ktoré síce nie sú každodennou záležitosťou pri nákupoch, ale k životu ich potrebujeme – ide predovšetkým o oblečenie, obuv a hygienické veci.

No a čo môžeme zaradiť medzi tzv. zbytočné výrobky?Nuž odpoveď je naoko veľmi jednoduchá – všetko, čo nie je nevyhnutné a užitočné a tým pádom potrebné k životu.

Napriek tomu je jasné, že človek má okrem základných potrieb aj prirodzené túžby, ktoré mu môžu vyplniť práve výrobky, ktoré sa zdajú zbytočné, ale potešia.