Pod spoločenskou triedou sa nám vybaví skupina ľudí, ktorá má spoločné črty, spoločné hodnoty, záujmy a spoločné prvky reagovania a správania sa. Dalo by sa povedať, že subkultúra je niečo podobné, keďže ide tiež o istú skupinu ľudí, ktorá má svoje postoje založené na nejakých spoločných determinantoch ako sú hodnoty, zážitky, životné situácie a podobné skúsenosti.

Poďme sa teda pozrieť na to, čo majú tieto dva pojmy spoločné:
+ ide o istú spoločnosť alebo skupinu ľudí
+ niečo ich spája
+ štýl správania sa
+ istá fungujúca hierarchia
+ spoločenský status
+ ekonomická sila

Avšak medzi týmito dvoma výrazmi si musíme uvedomiť predovšetkým ich rozdiely, aby sme si ich potom nemýlili a nezamieňali. Takže to, čo odlišuje spoločenskú triedu od subkultúry, je možné pomenovať v nasledujúcich bodoch:
–          spoločenská trieda je na rozdiel od subkultúry stabilnou skupinou
–          členovia spoločenskej triedy si uvedomujú svoje spoločné záujmy a správanie, kým u subkultúry to také vedomé nie je
–          spoločenská trieda je trvalá a usporiadaná, kým subkultúra je viac spontánna
–          vytvorenie a fungovanie spoločenskej triedy závisí od viacerých faktorov, kým pri subkultúre môže ísť o isté „náhodné“ spoločné vyskytnutie sa
–          subkultúra je charakterizovaná predovšetkým národnosťou, náboženstvom alebo geografickou oblasťou
 

Aký je ekonomický potenciál týchto dvoch skupín?

 
Je jasné, že pre ekonomiku sú obidve skupiny zaujímavou možnosťou a realizáciou, ktorá vyplýva predovšetkým z ich spoločných čŕt podobného štýlu správania sa a istého spoločenského statusu. Zároveň však z ekonomického hľadiska môže byť, istým spôsobom a v istých okolnostiach, na oboch skupinách zaujímavá práve ich rozdielnosť, keď v niektorých situáciách je výhodnejšia stabilita a v iných zase flexibilita.

A práve to môže byť rozhodujúce pri plánovaní marketingových stratégií výroby a predaja produktov, po ktorých môže byť dopyt raz na jednej strane a inokedy na tej druhej.